Johanka je naše druhé dieťatko, syn sa narodil pred tromi rokmi neplánovaným cisárskym rezom. Cítim, že jeho pôrod nemal byť vôbec taký, aký bol, a na druhej strane mal byť presne taký. Aby som sa ja mohla viac priblížiť k sebe, stať sa (seba)vedomejšou a prebrala zodpovednosť za svoj život. A na ceste pri liečení traumy a následnej intenzívnej prípravy na druhý pôrod som stretla Janku. ,,Náhodne” sme sa stretli na akcii pre rodiny, dali sa do reči a následne som ju oslovila. Nikdy predtým som sa nestretla počas tehotenstva s takým rešpektujúcim prístupom. Janka bola prvá osoba, ktorá sa prihovorila môjmu dieťatku v brušku a nezaujímali ju žiadne čísla (váha, tlak..). Na stretnutia s ňou som sa vždy tešila, bolo to pre mňa povzbudzujúce, upokojujúce a ani raz som nepočula hocijakú pochybnosť o tom, že druhé dieťatko porodím prirodzene. Týždeň pred pôrodom sa naša malá tanečnica otočila do zadného postavenia, Janka jej na túto fintu prišla a podľa jej inštrukcií sme poctivo s manželom ,,rebozovali”, aby sa dcérka otočila do predného – ideálnejšieho postavenia pre prirodzený pôrod.
Johanka sa narodila presne tak, ako som dúfala – prirodzene, bez akéhokoľvek zásahu, s dostatočným časom, priestorom a trpezlivosťou pre nás obe. Už pri prvom vyšetrení v noci doma ma Janka optimisticky potešila, že som otvorená viac než pri prvom pôrode a ide sa do pôrodnice. Cesta do Vyškova bola veľmi výživná, intenzívne sťahy prichádzajúce jeden za druhým. Pamätám si ten nočný pokoj a ticho v pôrodnici, až kým sme neprišli :D. Doktorku som videla pri príjme a následne až pri rodení dcérky. Celú dobu bol so mnou iba manžel a Janka, obaja trpezlivo znášali presuny z izby, do sprchy, na wc. Janka bola vždy v správnej chvíli pri mne, pomáhala, pohotovo reagovala na všetky moje potreby, bola veľkou oporou počas celých siedmych hodín a ani raz nezapochybovala, že to nebude prirodzene. Statočne zvládla i moje pôrodné chorály, ktoré sprevádzali poslednú fázu. Možno to bol jej najhlučnejší pôrod :D. Johanku som porodila v pokľaku, od narodenia bola stále pri mne, vyšla aj placenta, ktorá stále čaká v chladničke na zakopanie pod strom, užila som si šitie, počas ktorého som nám všetkým spievala. Nerušený bonding – nepoznaný pocit pre mňa aj manžela. Janka všetko zaobstarala, vyriešila stratu krvi, presun na izbu. Som neskutočne vďačná, že som opäť našla svoju ženskú silu, že mi bolo umožnené rodiť prirodzene, bez nátlaku a že mi bol poskytnutý priestor pre prevzatie odpovednosti za to, ako privádzam na svet naše dieťa.
M.